Đávid

Dnes som čítal knížku o Chow-Chow a natrafil som na jednú peknú čínsku legendu o tomto psovi. Pred mnohými tisíckami rokov, keď sa pokrajine potulovali jedáci psov, istý mních, ktorý žil osamote hlboko v horách, si zvykol brať do opatery zatúlané psy. K zvieratkám sa správal náramne láskavo a ony mu za to boli veľmi vďačné. Jedného dňa mních ochorel a nevládal ísť nazbierať drevo, aby mohol navariť obed, a tak sa psy a ostané zvieratá dohodli, že si domáce práce podelia. Stalo sa, že niektoré stromy v neďalekom lese zasiahol blesk a ostala po nich hromada dreveného uhlia. Keď Chow-Chow behal po lese, nazbieral kusy tohto dreveného uhlia a priniesol ho domov. Opica pripravovala jedlo, až kým mních nevyzdravel. Ale odo dňa, čo Chow-Chow nazbieral drevené uhlie ostala mu papuľa čierna - na znak dobrého skutku, ktorý vyonal z vďaky za mníchovu šľachetnosť a ochranu.