Đávid

Viem, že tento článok bude pôsobiť, akoby som sa chcel z niekoho vysmievať, prípadne sa nad niekoho vyvyšovať, ale verte tomu, že to tak nie je. Je to iba taký výpis mojich pocitov.

Keď som dnes ráno zapol počítač, spravil som to isté, ako po iné rána a ak prvé, klikol som na blog.sk. Hneď som sa pustil do čítania najnovších článkov.

Ja neviem. Možno je chyba vo mne, možno nie. kto ho vie.

Takysto sa nedá povedať, že by som sa naštval, či čo. Teda ani sám asi neviem, či to bola z väčšej časti zlosť, alebo údiv.

Ako prvý sa pred moje oči dostal článok od človeka, ktorý si tu založil svoj blog a namiesto toho aby si uvedomil, že po zaregistrovaní sa majú dodržiavať pravidlá tejto stránky, nadiktoval všetkým nové pravidlá. Zaujímavé? Neviem. Divné? Možno. Vtipné? Klamal by som ak by som tvrdil, že som sa pri čítaní tohto článku niekoľkokrát nepousmial.

Až pri čítaní ďalšieho článku ma tak trošku rozhodilo. Vlastne za to ani autorka ani nemohla. Je to akási moja osobná deformácia. Ak niekto postaví na jeden stupienok pravdu a spravodlivosť. Pravdu považujem za prirodzenú vec - fakt. Dá sa zatajiť, no nedá sa pozmeniť. A spravodlivosť? Umelá vec vytvorená človekom. Spravodlivosť sa mení spolu s meniacími sa zákonmi a princípmi. Spravodlivosť rozvádzať nebudem. To by bolo na celú knihu a nie na článok na blogu.

Názory v iných článkoch boli už iba názormi z ktorými som nesúhlasil, no ale to neznamená, že neboli správne. Jednoduch už som bol trochu rozpálený, a mozoček začal vynechávať.

Takže už iba na záver pripomeniem, že sú to iba moje názory a nemusíte sa okamžite uraziť.